TVRDOST- 7,5 - 8

Názov akvamarín je odvodený z latinského "aqua marina", čo znamená morská voda. Názov farby sa používa už od renesancie a súvisí s typickým sfarbením kameňa. Akvamarín je modrý variant berylu (zelený sa nazýva smaragd).

Akvamaríny majú tvrdosť podľa Mohsa 7,5 až 8. Modrú farbu získavajú zo železa a čím viac železa obsahuje, tým je intenzita farby vyššia. Kamene sú magmatického pôvodu a sú väčšinou veľmi priehľadné a čisté, teda bez inklúzií či prasklín a s rovnomerným rozložením farieb. Vzácne inklúzie vytvárajú efekt mačacieho oka alebo hviezdy. Možné farebné varianty sú bledomodrá až tmavomodrá a modrozelené akvamaríny, momentálne najžiadanejšia je intenzívna modrá.

Akvamaríny sa nachádzajú v pegmatitoch, najmä granitoch, ale aj v rulách a ako riečne sedimenty. Náleziská sú dnes známe na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, vďaka čomu ide o pomerne bežnú odrodu berylu. Najvýznamnejšie ložiská sa nachádzajú v Brazílii, najmä v štáte Minas Gerais a v Afrike (Mozambik, Nigéria, Keňa). Dva z najväčších akvamarínov, aké sa kedy našli, pochádzajú z Brazílie: v roku 1910 bol v rieke Marambaia nájdený zelenomodrý bezchybný akvamarín s hmotnosťou 110,5 kg a najväčší doteraz nájdený pochádza z bane Galilea, kde bol nájdený v roku 1992 - vážil 400 kg.

Za obzvlášť kvalitné sa považujú akvamaríny "Santa Maria", ktoré sú pomenované podľa rovnomennej bane a sú sýto modré. Na základe toho existuje aj názov "Santa Maria Africana" pre kamene z bane v Mozambiku, ktoré sú veľmi podobné tým brazílskym.

Keďže intenzívna modrá, ktorá je obzvlášť vyhľadávaná pre drahokamy, je v prírodne sa vyskytujúcich kameňoch vzácna, kamene sa zvýrazňujú vypaľovaním pri teplotách medzi 400 a 450 stupňami Celzia. Vypálené kamene je ťažké rozoznať od tých nevypálených, no sú citlivé na teplo a pri 100 stupňoch Celzia môžu opäť stratiť farbu. Akvamarín sa zamieňa s modrým topásom, elbaitom alebo zirkónom, no tieto tri kamene majú väčšiu hustotu.